AGROBIOTECH

Autor: Caner Anda Mellis Vzdelávanie, technológie, Trade Limited, Türkiye
Európska komisia neustále zdôrazňuje, že prechod na bezpapierovú formu nie je len trendom, ale taktickým krokom. V prehľade „obehového hospodárstva 1.0 a 2.0“ EÚ zdôraznila, že v prípade materiálov, ako sú papier, lepenka a obaly, sú ciele pre opätovné použitie a recykláciu do roku 2030 ambiciózne (očakáva sa napríklad, že recyklácia a opätovné použitie papiera a lepenky presiahnu 90 % alebo viac). Okrem recyklácie znamená používanie menšieho počtu listov aj to, že zostane stáť menej stromov, pri výrobe sa spotrebuje menej vody a energie a uvoľní sa menej emisií z dopravy. Celkovo možno konštatovať, že cieľ nulovej spotreby papiera priamo podporuje politiky EÚ v oblasti zmeny klímy, efektívneho využívania zdrojov a znižovania množstva odpadu.
Čísla otvárajú oči. V roku 2022 pripadalo na každého obyvateľa EÚ približne 186,5 kg obalového odpadu a papier a lepenka tvorili približne 40,8 % z tohto celkového množstva. Okrem toho sektor celulózy a papiera v EÚ zaznamenal v roku 2022 pokles výroby o 5,9 %, pričom emisie CO₂ tohto sektora sa vďaka modernizácii a zvýšeniu efektívnosti znížili o polovicu v porovnaní s rokom 2005. Tieto údaje spolu predstavujú silný stimul: znížiť spotrebu papiera nie je len pekné, ale je to prostriedok, ktorý znižuje vplyv na životné prostredie, náklady a zabezpečuje súlad s prísnejšími právnymi predpismi EÚ.

Ewa Bajno, Vzdelávacia agentúra pre rozvoj a inovácie – IDEA, Poľsko
Biotechnológie ponúkajú praktické riešenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ale tieto inovácie dosiahnu svoj plný potenciál len vtedy, keď sa budú široko využívať a implementovať. V rámci projektu Agrobiotech+ je šírenie úzko spojené s viditeľnosťou a dostupnosťou. Podujatia, ako sú workshopy, stretnutia multiplikátorov a pilotné školenia, vytvárajú priame kanály medzi študentmi, akademickými pracovníkmi a zástupcami priemyslu. Tieto aktivity poskytujú platformu na prezentáciu prototypov, úspešných príbehov a kariérnych plánov, ktoré zdôrazňujú, ako biotechnológie môžu znížiť emisie, šetriť zdroje a zlepšiť udržateľné poľnohospodárske postupy. Súčasne využívanie videí s úspešnými príbehmi a digitálnych príručiek zabezpečuje, že vedomosti nie sú obmedzené na jedno miesto, ale môžu sa ľahko prenášať medzi regiónmi a sektormi.
Šírenie informácií sa zároveň musí rozšíriť aj mimo akademického prostredia. Sociálne médiá, webové stránky projektov a profesionálne siete sú silnými nástrojmi na šírenie biotechnologických inovácií medzi poľnohospodármi, tvorcami politík a miestnymi komunitami. Spolupráca s poradenskými službami a vidieckymi organizáciami, ako je to v prípade partnerstva Agrobiotech+, zabezpečuje, aby sa správy dostali k tým, ktorí priamo formujú poľnohospodárske postupy. Kombináciou moderných komunikačných kanálov s tradičnými sieťami na výmenu poznatkov projekt nielen zvyšuje informovanosť, ale aj inšpiruje k reálnym krokom. Týmto spôsobom sa biotechnológia transformuje z výskumu do praxe – pomáha poľnohospodárstvu prispôsobiť sa zmene klímy a bojovať proti nej na miestnej aj európskej úrovni.

Jakub Riemel, Univerzita Tomáša Baťu v Zlíne, Česká republika
Biotechnológie zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy tým, že poskytujú inovatívne riešenia, ktoré zvyšujú udržateľnosť v rôznych odvetviach. Známym príkladom jej prínosu je vývoj geneticky modifikovaných plodín, ktoré si vyžadujú menej zdrojov a vyššiu odolnosť voči environmentálnemu stresu. Tieto plodiny môžu zvýšiť potravinovú bezpečnosť a znížiť potrebu hnojív, pesticídov a herbicídov, čím sa znížia emisie skleníkových plynov spojené s ich výrobou a aplikáciou.
Ďalším pozoruhodným prínosom je pokrok v oblasti biopalív získaných z poľnohospodárskeho odpadu a iných obnoviteľných biologických materiálov. Na rozdiel od fosílnych palív biopalivá výrazne znižujú emisie uhlíka z dopravy a výroby energie. Zavádzanie biopalív pomáha posúvať komunity k udržateľnejším a ekologickejším energetickým riešeniam, čím sa znižuje naša celková uhlíková stopa.
Okrem toho biotechnológia pomáha pri vývoji technológií na zachytávanie a využívanie uhlíka. Biotechnologické metódy môžu prostredníctvom mikrobiálnej fermentácie a enzymatickej konverzie transformovať zachytený oxid uhličitý na produkty, ako sú bioplasty a chemikálie na biologickej báze. Tieto inovácie zmierňujú emisie uhlíka a podporujú obehové hospodárstvo, v ktorom sa odpad efektívne využíva na cenné materiály.
Biotechnológie ponúkajú nástroje na zníženie zmeny klímy prostredníctvom transformácie poľnohospodárskych postupov, poskytovania čistejších zdrojov energie a zdokonaľovania technológií riadenia emisií uhlíka. Ak budeme pokračovať vo využívaní týchto inovácií, môžeme sa posunúť smerom k udržateľnejšej budúcnosti.

Antonio Jose Signes Pastor, Univerzita Miguela Hernandeza, Španielsko
Biotechnológie sa stávajú základným nástrojom pri riešení environmentálnych výziev a poskytujú inovatívne riešenia, ktoré minimalizujú závislosť od chemikálií a podporujú efektívne využívanie prírodných zdrojov. Dva jasné príklady ukazujú jej významný prínos pre udržateľné poľnohospodárstvo a širšiu ochranu životného prostredia.
Zníženie množstva chemických pesticídov a hnojív: Zavedenie geneticky modifikovaných (GM) plodín výrazne znížilo závislosť od syntetických pesticídov a herbicídov. Odrody vyvinuté s ohľadom na odolnosť voči škodcom a chorobám nielenže chránia výnosy, ale tiež znižujú škodlivé chemické splachy do pôdy a vodných systémov. Biohnojivá – vyrábané z prírodných surovín – zároveň zvyšujú úrodnosť pôdy a odolnosť rastlín bez toho, aby spôsobovali škody na životnom prostredí, ktoré sú spojené s konvenčnými hnojivami. Tieto ekologické alternatívy rastliny rýchlo absorbujú, čím sa zvyšuje ich odolnosť voči stresu a zároveň sa podporujú postupy ekologického poľnohospodárstva. Vývoj biopesticídov a biofungicídov ďalej posilňuje ochranu plodín udržateľným spôsobom.
Optimalizácia využívania vody a vývoj plodín odolných voči suchu: S rastúcim globálnym nedostatkom vody biotechnológie poskytujú nástroje na efektívnejšie využívanie tohto životne dôležitého zdroja. Presné poľnohospodárstvo vybavené senzormi, dronmi a biosystémami umožňuje poľnohospodárom monitorovať potrebu vody v plodinách v reálnom čase a dolaďovať zavlažovanie. Pokroky v oblasti geneticky modifikovaných plodín viedli aj k vzniku odrôd odolných voči suchu, ktoré dokážu prosperovať v nepriaznivých podmienkach a zároveň si zachovať výnosy a kvalitu.
Tieto prelomové objavy spoločne ilustrujú, ako biotechnológie spájajú vedu a udržateľnosť, čím smerujú poľnohospodárstvo k čistejšej a ekologickejšej budúcnosti.